Nie je dôležité, čo robíme, ale koľko lásky do svojej práce vložíme. (Matka Tereza)

História školy

Prvé zvonenie, prví žiaci

Uznesenie krajského národného výboru v Banskej Bystrici rozhodlo 1. mája 1949 otvoriť Osobitnú školu v Brezne  pre mládež duševne vadnú.

Názov školy podľa ustanovenia vykonávacieho predpisu bol: Osobitná škola v Brezne.

Aj napriek tomu, že bola škola situovaná na území obce Brezno, mala povinnosť prijať všetky duševne vadné deti bez ohľadu na ich miesto bydliska.

Museli sa však hlásiť dobrovoľne a zároveň školu pravidelne navštevovať.

Správou osobitnej školy v Brezne poverili Jozefa Snopku, učiteľa Národnej školy v Pohronskej Polhore.

Školský rok 1949 – 1950 sa začal dňa 1. septembra 1949,  bol to prvý školský rok na tejto škole.
Zapísaných bolo 16 žiakov (8 chlapcov a 8 dievčat), ktorí sa vyučovali v jednej triede v Národnej škole v Brezne.

V školskom roku 1951 – 1952 mala škola tri triedy. Z budovy Národnej školy bola premiestnená do staršieho, súkromného domu.

V školskom roku 1960 – 1961 bola opäť presťahovaná do súkromného domu na Štúrovej ulici.

Vyučovalo sa tu do roku 1966, kedy sa škola sťahuje do nových priestorov na Nálepkovej ulici.

V roku 1977 sa počet tried zvýšil na päť a škola dostala nové priestory na Záhradnej ulici.

V priebehu ďalších rokov sa počet žiakov a tried zvyšoval. Škola mala triedy vo Valaskej, Rohoznej, na Záhradnej ulici a na Mazorníkove.

Počas uplynulých 60. rokov trvania školy sa v nej vystriedalo niekoľko pedagógov. Niektorí pobudli krátko, iní takmer celú svoju učiteľskú kariéru.

Súčasnosť

Školský rok 2008/2009

V školskom roku 2008 – 2009 poskytuje Špeciálna základná škola nové vedomosti, zručnosti a návyky 246 žiakom. Vyučovanie prebieha v 26. triedach a o jeho primeraný a zodpovedný priebeh sa stará 45 pedagogických pracovníkov.

Škola zamestnáva 4 asistentov, ktorí sú nápomocní nielen učiteľom, ale ich úlohou je sprostredkúvať vyhovujúci kontakt medzi učiteľom a rodičom. Pre vzdelávanie a výchovu ťažko mentálne postihnutých a viacnásobne postihnutých žiakov – variant B sú zriadené dve triedy. Žiaci s takýmto postihom si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a obrovskú trpezlivosť

Škole patria tri budovy (pracoviská), sú však od seba značne vzdialené.

Žiaci prvého stupňa sa vzdelávajú na Nálepkovej ulici. Pracovisko na Záhradnej ulici je určené druhému stupňu a je zároveň sídlom riaditeľky (Mgr. Miroslava Piliarová).

Ulica 9. mája, nachádzajúca sa na Mazorníku je miestom tretej budovy školy a tu sa učia ako žiaci prvého, tak i druhého stupňa.

Škola má takmer 100 percentné zastúpenie rómskych žiakov pochádzajúcich zo sociálne a ekonomicky chudobného prostredia.

Hlavným cieľom pedagógov našej školy je čo najlepšie pripraviť žiakov pre praktický život a dosiahnúť čo najvšestrannejší rozvoj osobností s prihliadnutím na stupeň ich postihnutia.

Pracovný tím

Škola môže svoje ciele plniť len s ľuďmi, ktorí svojej práci rozumejú, vykonávajú ju s láskou a pochopením pre druhého, na vysokej profesionálnej úrovni.

Na učiteľov sa kladie dôraz na akceptovanie dieťaťa, empatia, kladný postoj k nemu, rešpektovanie jeho osobitosti a prejavov vyplývajúcich z ich postihnutia.

Žiakom poskytujú dostatok príležitostí na uvedomenie si vlastných morálnych povinností, pocitu užitočnosti, zodpovednosti a starostlivosti o seba a iných.

Bez ľudskosti, empatie, rešpektovania žiaka, bez viery a presvedčenia, že vynaložené úsilie nie je daromné, by sa práca učiteľom nedarila.

Uznávané hodnoty

Za kľúčové hodnoty školy sa považujú:

          ľudskosť,

          komunikácia,

          zodpovednosť,

          tolerancia,

          čestnosť,

          úcta k sebe a iným,

          otvorenosť,

          vzájomná pomoc a rešpektovanie.

Pri práci s mentálne postihnutými deťmi, ktoré väčšinou pochádzajú zo sociálne slabého a málo podnetného prostredia, považujú sa tieto hodnoty sa najdôležitejšie.

Žiakom našej školy sa poskytuje dostatok príležitostí na uvedomovanie si vlastných morálnych povinností, pocit užitočnosti, zodpovednosti, potrebnosti a starostlivosti o seba a iných. Dôležitý je i rozvoj zdravého sebavedomia, úcty k sebe a iným, vedomie vlastnej hodnoty a osobnej hrdosti. Významná je aj výchova k tolerancii, teda k akceptovaniu názorov iných, pripustenie si omylov, vyrovnanie sa so svojimi nedostatkami dôvera vo vlastné schopnosti.

Ak má byť žiak sústredený na prácu bez strachu a stresu, potrebuje psychickú pohodu. Pokojné prostredie, dobré vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi a samozrejme dobrý vzťah medzi učiteľom a žiakom, je predpokladom dosiahnutia pozitívneho psychického vývinu.